Tetovať sa dajú aj krajšie veci, ako pierka a nekonečná
V našej redakcii sme sa rozhodli, že vám budeme prinášať rozhovory so zaujímavými a inšpiratívnymi tatérmi. Keďže mesto Trnava nám je najbližšie, začali sme práve tu. Navštívili sme tatéra Dávida Hanca, ktorý pracuje vo svojom vlastnom štúdiu Enhancer Tattoo Studio. Dávid sa predovšetkým venuje Trash Polke a celý proces tetovania uňho prebieha veľmi špecificky. Ako, to sa už dočítate v rozhovore.
Kedy ťa prvýkrát zaujalo tetovanie?
Prvé tetovania som videl, keď k nám na východ zaviedli internet. Najprv som si hľadal obrázky a ilustrácie, najmä práce od umelca Borisa Valleja, ktorý sa venuje práve ilustráciám a bol môj obrovský vzor. Náhodou som pod menom Boris našiel aj tatéra Borisa z Maďarska, kedy som vlastne zistil, že tie nádherne diela, sa dajú aj tetovať. To bolo pre mňa absolútne fascinujúce, vidieť, že takéto umenie sa dá vytvoriť aj na kožu.
Hneď ťa tetovanie chytilo za srdce?
Práveže nie. Ja som vtedy len videl, čo všetko sa dá a naozaj som to obdivoval. K samotnému tetovaniu som sa dostal, keď som chcel zmeniť zamestnanie. Predtým som robil v časopise art directora a po čase som sa už fakt nemal kam umelecky posunúť. Stále som robil to isté, tie isté stránky v časopise a nevedel som, kam sa mám v tejto práci pohnúť. Vtedy som si povedal, že je načase zmeniť prácu a našiel som si rekvalifikačný kurz tatérstvo. No a tu vošlo tetovanie do môjho života. Grafika pri mne zostala stále, len sa prepojila aj s tetovaním. A toto všetko sa udialo osem rokov dozadu.
Mal si predtým tetovania?
Áno, mal som už dve tetovania, ktoré už teraz viem, že nie sú tie najlepšie (smiech). Všetky ostatné kerky odvtedy mám od svojho tatérskeho učiteľa.
Rozhodnutie pre tetovanie bolo jednoznačné? Nezvažoval si aj niečo iné?
Tetovanie je vec, kde viem spojiť viacero oblastí, ktorým sa venujem a ktoré robím aj inde. Tu spájam coaching, psychológiu, odkrývanie duše, umenie, a samozrejme aj grafiku. Snažím sa ľudí vidieť takých, akí naozaj sú. Nie tak, ako sa oni snažia prezentovať. Odkrývam ich masky a na základe toho im môžem vymyslieť to pravé, jedinečné tetovanie. Moje sedenia s klientom sú až na intímnej úrovni, potrebujem sa dostať pod povrch, aby mnou vytvorený motív bol naozaj jedinečný pre daného klienta. Na tetovanie sa snažím pozrieť vždy cez oči klienta, ako on vidí veci a ako ich on cíti. Preto ho musím spoznať, kto je zač a čím si prešiel. Preberieme tu naozaj množstvo negatívnych vecí, ale ja chcem všetko obrátiť na pozitívnu stránku. Neraz ľudia chceli negatívne veci, ale tie ja netetujem. Aby som niekomu zobrazil zlú časť jeho života a dal mu to na kožu a aby mu to celý jeho život pripomínalo to zlé, to nie, to by som si nezobral na zodpovednosť.
Odmietaš teda motívy, s ktorými klienti prichádzajú?
Samozrejme, odmietam ako na bežiacom páse. Povedal by som, že 99% mojich klientov odíde s úplne iným tetovaním, než s akým nápadom prišli. A to jedno percento je také, že ten ich nápad skúsim vylepšiť a posunúť na inú úroveň. Odkedy mám tetovacie štúdio, čo si pamätám, tak ani raz som netetoval vec, ktorú si priniesol klient. Predtým som sa ľudom snažil vyhovieť viac, trošku s nimi pracovať, ale vždy som do motívu dodal niečo svoje, aspoň nejaký výrok. Teraz už nie. Nespomínam si, kedy som naposledy tetoval niečo, čo mi klient povedal, že chce, lebo počas rozhovoru sme aj tak prišli na to, že to vlastne nechce.
Ako to u teba funguje?
Poslednou dobou je úplne pravidlo, že sem ľudia chodia bez motívu. Vedia, že chcú tetovanie, prečítajú si referencie a už majú predstavu, ako to u mňa chodí. Tak sem len prídu s tým, že nejaký motív isto vymyslíme. S klientom sa rozprávame na úplne bežnej, kamarátskej úrovni. A samozrejme tykanie je pre mňa absolútny základ, pokiaľ mám človeku liezť pod kožu, tak s ním nemôžem mať neosobný vzťah. Začneme sa teda rozprávať a podľa toho, ako mi ľudia odpovedajú, začnem rýpať do tých tém, ktoré potrebujem vidieť, kde sú ukryté tie emócie. Preto moje tetovania dajú viac, lebo v nich je skrytá emócia, vždy je tam niečo iné. Do tetovania sa vždy snažím dať tri vrstvy pohľadu. Prvá vrstva je tetovanie ako celok, kedy je tetovanie vnímané komplexne a na prvý pohľad zaujme. Druhá vrstva sú menšie časti tetovania, kedy je kerka poskladaná z lebky, tvárí a podobne. A tretia vrstva, kde sú rôzne texty, šmuhy, prepojenia.
Čiže malé nápisy a srdiečka u teba nehrozia?
Nie, chodia mi sem s takými požiadavkami, ale takých ľudí pokojne posielam preč. Stane sa ale, že sa takíto ľudia vrátia s tým, že si pozreli môj web a prečítali príručku ako si vybrať tatéra a rozhodli sa, že chcú tetovanie odo mňa. Všetky motívy, ktoré mám, väčšinou vznikajú z malých požiadaviek. Veľa ľudí nechápe jednu vec. Keď nájdu nejakú hlášku, alebo motív, ktorý si chcú dať, väčšinou ho nerozoberú dovnútra. Keď príde niekto, že si chce dať nápis, že je bojovník a pritom to tak vôbec nie je a ja vidím, že je dobrák od kosti, tak vymyslím taký motív, ktorý k nemu jednoducho patrí.
Je ťažké prečítať zákazníka?
Mne už nie. Ja sa špecializujem na čítanie ľudí už štyri roky aj v iných oblastiach, ktorým sa venujem, takže pre mňa to nie je problém.
Takže, ako prebieha samotný proces tetovania? Vytvoríte motív a čo potom ďalej?
Nie, motív vytvorím len ja, klient do toho nemá absolútne čo kecať. Ešte sa mi nestalo, že by klient moje tetovanie odmietol. Keď sa rozprávam s klientom, viem o jeho intímnych veciach, ťažkých údeloch, traumách, nevere a naozaj zlých udalostiach. Všetko zlé, čo si vieš predstaviť, to sa mi tu denne melie, ale ja za to ďakujem, lebo práve to nás robí jedinečnými a na základe toho viem vytvoriť unikátne tetovanie pre klienta. Aj na základe negatívnych vecí sa človek posúva dopredu a ja chcem, aby sme tie negatívne premenili na pozitívne.
Teda sa najprv stretnete, potom sám vytvoríš motív a idete tetovať?
Áno. Objednám ho na tetovanie a keď príde, tak vlastne prvýkrát vidí kerku. Potom začíname po kúskoch tetovať, plánujeme to tak, aby to bolo čím skôr hotové, ale samozrejme s ohľadom na bolesť klienta a samozrejme aj jeho financie.
Čiže žiadne také, že jeden si dá sluchátka, druhý si dá sluchátka a tetuje sa?
Nie, neexistuje. My sa počas tetovania rozprávame, zabávame sa, ja chcem o klientoch vedieť viac, ja pokračujem ďalej. Ja poznám deti klientov, rodinné udalosti a podobne. Každého klienta poznám po mene a pamätám si každý jeden motív a príbeh za ním.
Prečo si sa rozhodol robiť školu tetovania?
Začal som preto, aby som ukázal ľudom, že sa dajú tetovať aj iné veci, než tie nekonečná a pierka. Keď vidím, aké hrôzy vypúšťajú niektoré štúdiá, tak sa mi ježia chlpy. Až mi je smutno, že za toto ľudia platia, ale to len kvôli nevedomosti. Preto som si povedal, že musím makať na tom a ukázať ľudom, že sa to dá aj inak. Chcel som preto aj učiť nových tatérov, aby nevznikali také hnoje, s ktorými mi sem ľudia chodia a prosia ma, aby som im to opravil. Preto som aj založil Všetko o tetovaní, aby ľudia mali prístup k tým informáciám. To, že oni sú leniví sa na to pozrieť, to je už ich problém. Na vine sú aj tí ľudia, že nerozmýšľajú, čo si dávajú na svoju kožu na celý život. Potom samozrejme aj tí tatéri, že im to vytetujú, lebo chcú zarobiť pár desiatok eur. Robia z tetovania čisté mäsiarstvo a nie umenie. A preto chcem vychovávať svojich tatérov. Ručím ti za to, že nikto z mojich tatérov by ti nekonečno a podobné hlúposti nevytetoval, pretože my chceme umenie, nie pečiatky z internetu.
Čo sa týka trendov v tetovaní, kam podľa teba bude smerovať tetovanie ďalej?
Ja by som to asi rozdelil na dve kategórie. Prvé je to, keď si klient zažiada nejakú hovadinu a dostane ju, takže tu trendy budú vždy len definované internetom a podobnými gebuzinami. A druhý trend bude, že tetovanie bude stále pokračovať vyššie a vyššie na umenie.
U teba sa teda nestane, že by si dvakrát tetoval to isté?
Absolútne nie, u mňa je všetko zbrusu nové. Nestane sa ani, že by som zobral nejakú časť zo starého tetovania a použil ju. Toto u mňa neexistuje.
Koľko máš za deň klientov?
Za deň maximálne dvoch. Vždy si dávam ľahšie a ťažšie tetovanie. Viac nikdy.
Odkedy tetuješ máš tento svoj štýl?
Až keď som si otvoril toto moje štúdio, začal som sa venovať Trash Polke, ktorú na Slovensku nikto nerobí a celkovo v Európe sa tomu venuje veľmi málo ľudí. Takže okrem toho a water color netetujum už prakticky nič iné.
Prečo toto?
To keď som zbadal, tak mi hneď padla sánka dole a povedal som si, že toto je to pravé. Toto je ten druh tetovania, ktoré pre mňa vyjadruje emóciu a to, ktoré chcem robiť.
Zdroj foto: archív Dávid Hanc
