Zrodenie tatéra (časť 1.): Ivana
V rámci rôznorodosti rozhovorov oslovujeme tatérov aj tatérky, tatérov čo tetujú black work aj realistiku, zo Západného aj zo Stredného Slovenska. Doteraz sme však vyspovedali iba tatérov čo poznáte z rôznych tattoo show, či tatérov čo majú tisíce fanúšikov na facebooku. Preto som sa rozhodol dať priestor aj nováčikom o ktorých si ešte asi ani nepočul. Aby sme dobehli zameškané, bude to taká miniséria, pretože priestor dostanú rovno tri mladé začínajúce tatérky.
Konkrétne to bude Ivana, Juliet a Milky Way. Všetkým trom som položil 10 rovnakých otázok. Každá z nich má iné odpovede, iný príbeh a iný začiatok vo svet tetovania. Rozhovory zverejníme jednotlivo v priebehu tohto mesiaca.
Ako prvá dostane priestor Ivana. Poviem len toľko, že ju môžete nájsť pod hlavičkou The Painted bird tattoo. Viac o Ivane sa dozvieš v rozhovore.
Ivana
Začnem nevhodnou otázkou, ale v rámci témy rozhovoru sa to musím opýtať. Koľko máš rokov, a kedy si sa rozhodla pre kariéru tatérky? Ako dlho sa tetovaniu reálne aj venuješ?
Od malička ma zaujímali všakovaké telesné modifikácie. Chcela som mať roztiahnuté uši, piercingy, kde sa len dá a samozrejme aj tetovania. V 18tich rokoch som bola na tetovaní u Vlada Zuščíka z Rascal tattoo. Popri tetovaní sme sa rozprávali aj o tom, ako ma to od malička zaujíma, ako túto prácu obdivujem a ako veľmi by som to chcela robiť aj ja. V tom sa na mňa pozrel a opýtal sa: „A čo ti v tom bráni? Prečo to nerobíš?“. Odchádzala som od neho s úsmevom od ucha po ucho. Odnášala som si totiž nielen novú kérku, ale aj nový sen. O pár mesiacov na to som si obstarala klasickú čínu. Čo iné si nevedomý začiatočník kúpi? Áno, dá sa s tým tetovať, ale božinku, ako zle!!! 🙁 Čiže tetovať som začala v 18tich rokoch. Síce dosť pasívne, ale aj také začiatky bývajú. Teraz mám 20 rokov. Mierne iný pohľad na veci a tým pádom aj kritickejší pohľad na svoje začiatky.
tetované: mašinkou
Prečo si si vybrala práve kariéru tatérky? Prispôsobila si tomu aj výber odboru na strednej škole?
V detstve ma hrozne pokúšalo robiť ľuďom zle. 😀 😀 😀 Takto si to kompenzujem a pritom tvorím umenie. Ale nie. Neskutočne ma napĺňa ten pocit, keď do našej komunity privádzam nových ľudí – tetujem niekomu prvú kérku v živote. To je tak úžasný pocit, keď môžem byť niekoho prvá… haha, tatéri ma myslím pochopia. Je to taký môj podpis. Tí ľudia chodia po svete a nosia niečo zo mňa, niečo moje, čo som ja vytvorila. Každé svoje dielko milujem najviac na svete, aj keď niektoré neboli zrovna vydarené (hlavne zo začiatku), ale boli moje… Som na ne hrdá, ale priznávam si chyby. Vidím ich, ale nenechávam sa nimi odradiť, posúvajú ma vopred. Na strednú chodím na hotelku do Piešťan. Čiže odpoveď znie Nie, neprispôsobila. Neskutočne som túžila ísť na umeleckú školu, avšak rodina ma nepodporila a ja som im slepo uverila, že na to nemám. Na druhú stranu, po tých rokoch na hotelke som sa veľa naučila. Možno aj veci, ktoré by som sa na umeleckej isto nenaučila a to je najmä komunikácia s ľuďmi, so zákazníkom. Pracujem ako čašníčka a osobne si myslím, že spojenie tatérstva a obsluhy je najlepšia kombinácia povolaní. Práca s ľuďmi nie je jednoduchá a ako čašníčka bežne stretávam zlých, arogantných ľudí. Už som naučená milo reagovať aj na také individuá a tým pádom sa mi ľahšie pracuje s ľuďmi ako tatérke. Pretože všetci dobre vieme, že dobrý tatér nie je arogantný idiot, ale prívetivý a taký, ktorý ti v živote nechá stopu, na ktorého budeš spomínať v dobrom, nie len preto, že ste spolu „splodili“ VAŠE spoločné dielo, ale aj preto, lebo sa správal veľmi ľudsky a priateľsky. Aspoň môj názor…:)
tetované: mašinkou
Čo na to povedali rodičia, frajer, babka,… ? Mala si z ich strany podporu, či boli proti tomu?
Naši si zo začiatku mysleli, že je to opäť nejaký môj výmysel a že pri tom nevydržím ani mesiac. Jasné, že ma nepodporili. „Veď nevieš ani kresliť, ako môžeš tetovať?“ Dobre mami, anarchia bola na prvom mieste. 😀 Každopádne postupom času, po mnoho mnoho hotových kérkach konečne uznali, že som „dobrá“ a že mi to ide. Priateľ ma podporoval od začiatku, skladal mi prvú mašinku a pomáhal mi, nachádzal mi prvé články a videá, ako na to. Asistoval pri mojej prvej kérke. Avšak postupom času mu to prišlo normálne, že tetujem a už sa o to moc nezaujímal. Tak to je myslím až dodnes. Babinám sa to samozrejme nepáčilo. Predsa len, staršia generácia na toto nie je zvyknutá a neuznáva to. Berú to ako trend a „čo potom, keď budeš stará??!“. Zhodli sme sa však na jednom, pokiaľ tetujem len druhých a nie seba, je všetko v poriadku. Takže pred nimi kérky väčšinou „schovávam“, kedže to naozaj nechápu a nie je za potreby, aby sa v ich veku rozčuľovali… 🙂 „Čo oči nevidia, srdce nebolí…“ haha
tetované: mašinkou
Aké boli začiatky? Učila si sa sama, alebo u niekoho?
Fú, začiatky boli veľmi ťažké. Prvý krát som (sama seba) tetovala s úplne vystrčenou ihlou z tipu a bez gumičky (a bez rukavíc 😀 ). Keď si na to teraz zmyslím, smejem sa. Kedže som sa učila sama, z netu, z videí, z počutia, trvalo to dlho a dodnes neviem všetko, čo by som možno vedieť mala, ale pátram po informáciách, veľa sa pýtam a zdokonaľujem sa. Úplne prvú kérku -na inom človeku- som tetovala asi na dva krát. Prvý krát sa mi zmyl odtlačok a nevedela som pokračovať a napokon aj farba trocha vypadala. Druhý krát som to opravila a dodnes je to celkom fajn kérka. Takže také boli moje začiatky.
tetované: handpoke
Napreduje tvoja kariéra tatérky tak ako si očakávala, že to pôjde? Ide to lepšie, horšie,… ?
Poviem pravdu, popálila som sa. Zo začiatku som do toho išla hŕ, bŕ a nemala som ešte skúsenosti na tie veci, ktoré som tetovala. Nehovorím, že dopadli zle, ale mohli byť omnoho lepšie urobené, nebyť mojej hrdosti a ega. Veľmi som sa ponáhľala, chcela som to mať rýchlo hotové, veď predsa profík zvládne krásnu ružu za hodinu, prečo nie ja. Ale našťastie som prišla na to, že to takto nefunguje. Viac krát ma zradila aj mašinka (niet sa čo čudovať, však?). Posledné dva mesiace som si dala pauzu, čas na pretriedenie myšlienok a upravenie tej sprostej hrdosti, čo mi sedela na pleciach. Ako som písala, vidím tie diela s odstupom času a vidím na nich chyby. Poučila som sa a nemienim ich viac opakovať. Teraz sa k tetovaniu vraciam, avšak chytila som do ruky samotnú ihlu a skúšam handpoke. Neskutočne ma to baví a chcela by som tieto techniky (mašinka-ručne) kombinovať a vytvárať tým zaujímavé a originálne diela. Čiže v podstate už TO všetko ide lepšie ako to išlo predtým. Som celkom spokojná… avšak človek sa učí celý život a kým zo mňa bude dobrá tatérka, ešte potetujem veľa pomarančov. 😀
tetované: mašinkou
Ako hodnotíš celý svoj rozbeh? Spravila by si niečo inak, aby si dosiahla lepší progres? Resp. ak by si mala niečo poradiť ľudom, čo chcú začať tetovať, čo by mali spraviť a čomu by sa mali vyhnúť?
Ako som spomínala, zo začiatku som išla na všetko moc zbrklo. Začiatočníkom by som poradila presne tomuto sa vyhnúť. Nikto múdry a učený z neba nespadol, ako sa hovorí a taktiež sa vám nikto nebude smiať, že robíte svoje prvé linky a výtvory tempom leňochoda. Ja som si myslela, že áno. Že ma budú mať všetci za amatérku, avšak svojím správaním som ten amaterizmus iba potvrdzovala. Všetko má svoj čas, učte sa, nebežte, kráčajte, a najmä, púšťajte sa iba do diel -výtvorov, pri ktorých ste si plne vedomí toho, že ich zvládnete ak nie na 100%, aspoň na 99%. Žiadne menšie percentá nie sú prípustné, aspoň teda ja som si stanovila takúto laťku. A je to takto lepšie. Cítim sa po roku akoby som začínala znova, ale už sa za svoj začiatok nehanbím, už som na každý svoj nový progress hrdá! Buďte aj vy… to je to, čo vás dovedie do cieľa 🙂
tetované: mašinkou
Kde ťa môžeme nájsť pracovať momentálne?
Hm, momentálne som taký doslova „podomový“ tatér, kedže nemám priestory, kde by som mohla tetovať a popravde, ani žiadne nehľadám, kedže maturujem a potrebujem sa sústrediť na školu. Ak má niekto záujem o tetovanie, som ochotná prísť k nim domov a tam páchame tento „zločin“ proti prírode. Haha 😀 Teraz sa venujem najmä handpoku, kedže aj veci potrebné na toto tetovanie, sú ľahšie zbaliteľné a odnesiteľné do iného mesta a na druhú stranu, veľmi som tomu rada, pretože som sa chcela v handpoku zlepšiť a ako som spomínala kombinovať tieto techniky. Takže mám teraz možnosť. 🙂 V budúcnosti by som si rada založila vlastné štúdio, ale to sa týka zatiaľ ďalekej budúcnosti, kedže mojím „malým“ snom je kaviareň s tatérskym štúdiom, niečo ako je v BA J.J. Tattoo Studio & Bar. Vypracovať podnikateľský plán by pre mňa nebol problém, avšak chcelo by to nejakého fajn investora. Haha, takéto veci nie sú lacná záležitosť.
keď nie sú zákazníci Ivana trénuje na sebe
tetované: handpoke
Máš nejaký štýl tetovania ktorému sa výhradne venuješ? Či kombinuješ požiadavky zákazníka so svojimi schopnosťami?
Našla som sa najmä v spojení červenej a čiernej. To je pre mňa dokonalý kontrast a kombo týchto dvoch farieb veľmi pekne ukáže na koži. Našla som si nejaký svoj štýl, ktorým sa chcem prezentovať – nedovolím si to nazvať trash polkou, to by som urazila všetkých, čo tento štýl tetujú ako páni!, ale je to možno spojenie nejakej tej trash polky s niečím zo mňa, taký mix…, avšak občas sa mi podarí zájsť aj do farieb a do jemných vzorov, čomu sa sama čudujem, ale ľudia to prijali a páči sa im to. Uvidíme ako to so mnou pôjde ďalej. Stále som s niečím nespokojná a posúvam svoje hranice ďalej a ďalej. Veci sa môžu zvrtnúť a ešte môžem prekvapiť… hihi 🙂
tetované: mašinkou
Akému štýlu tetovania sa chceš venovať do budúcna?
Ako som už spomínala, do budúcna by som rada kombinovala techniku ručného tetovania a mašinky. Linky mašinkou a vyfarbenie, dotwork handpokom. Bude to zdĺhavejšia práca, ale myslím, že výsledky budú stáť za to. Aj keď zopár ľudí mi povedalo, že môj štýl sa podobá na tvorbu Dúhovky (instagram Duhovka), ja svojmu štýlu ostávam verná a nemienim ho meniť. Podľa môjho názoru, na Dúhovku zďaleka ešte nemám a stále zostane mojím idolom a vzorom v tetovaní. Ono pravdou je, že inšpirácie na tetovanie je na internete veľa a keď si človek prehliada tie obrázky, ani si to neuvedomí a zostane mu to zaryté v hlave… za pár dní mu bliskne nápad, že toto by som mohol hodiť na papier a myslí si akú novinku vytvoril. Je dosť možné, že mi Dúhovkina práca takto utkvela v pamäti a niektoré moje diela nesú jej štýl, ale ja osobne som si toho vedomá neni a ako hovorím, od nej mám veľmi ďaleko. 🙂
tetované: handpoke
Aké máš plány do budúcna? Kde sa vidíš o rok – dva?
Plány do budúcna? Uf, niekedy som rada, keď viem čo je dnes a čo bude zajtra. Každopádne ďaleké plány sú to vlastné štúdio. Bližšie plány do budúcna sú nájsť si prácu, pri ktorej by som mohla tetovať doma, poprípade v nejakom štúdiu, sem-tam. Avšak ešte sa úplne necítim na prácu v štúdiu ako hlavný tatér. Ešte sa mám veľa čo učiť a tak to zostane najbližší rok. Som ambiciózna žena a keď si budem istá, že som pripravená, pôjdem do toho. Verím, že sa nájde pre mňa miesto v tomto tatérskom svete a že zabodujem. Zatiaľ je to stále len sen malého dievčaťa, ktoré sa pomaly zobúdza. 🙂 Budem rada, ak mi budete držať palce, aby sa ten môj sen raz aj splnil a ja sľubujem, že spravím pre to všetko, aby som bola naozaj dobrá!
tetované: handpoke
Zdroj foto: archív Ivana
The Painted bird tattoo na potetuj.sk
