Zrodenie tatéra (časť 3.): Milky Way
Týmto rozhovorom ukončíme trilógiu v ktorej sme vyspovedali mladé začínajúce tatérky. Keďže ide o posledný rozhovor z tohto mini projektu, tak by som sa chcel babám poďakovať za účasť a zaželať im veľa úspechov v kariére tatérky, veľa spokojných zákazníkov a hlavne pevnú ruku.
Ako posledná nám zostala Milky Way. Milky dostala 10 rovnakých otázok, dolu nájdeš jej odpovede. 🙂
Milky
Začnem nevhodnou otázkou, ale v rámci témy rozhovoru sa to musím opýtať. Koľko máš rokov, a kedy si sa rozhodla pre kariéru tatérky? Ako dlho sa tetovaniu reálne aj venuješ?
Mám krásnych 21 a o zakúpení strojčeka som uvažovala od 16 rokov. Nikdy som sa k tomu v tom období bohužiaľ nedostala, peniaze z brigád a sviatkov som míňala na iné veci, nebola som schopná si v tom veku našetriť. Nemyslela som, že by som niekedy začala tetovanie brať natoľko vážne, aby som si tým privyrábala alebo rovno sa tým živila. Po maturite a následnom zamestnaní sa so mnou realita našťastie otriasla. So strednou umeleckou školou a odborom, v ktorom som nechcela ďalej pokračovať som nemala moc na výber a tak to začalo nákupným centrom, potom práca za barom, kde som šla od výplaty do výplaty a práve to ma nakoplo. Na začiatku roku 2016 som si slávnostne našetrila. Inštinktívne a s pomocou kamarátky, ktorá bola veľmi ochotná i keď tiež v podstate len na začiatku, som si kúpila všetky veci. Nevedela som ako mám s čím narábať. Najprv som naivne trénovala na umelej koži, po týždni pribudli aj dobrovoľníci. Zozačiatku to bolo chabé a tak keď som nemala po ruke kamošov, tetovala som na seba. Prvý rok chodili ľudia dosť zriedkavo. Tetovala som 2-4x za mesiac. Teraz, po roku, sa to konečne začalo rozbiehať a mám z toho ohromnú radosť!
Prečo si si vybrala práve kariéru tatérky? Prispôsobila si tomu aj výber odboru na strednej škole?
Vždy sa mi „kerky“ páčil, od škôlky som navštevovala základnú umeleckú školu a každý piatok po škole sa tešila na výtvarnú. Tiahlo sa to so mnou až na strednú umeleckú v Trenčíne. Prirodzene išli tieto dve veci dohromady. Takže najprv výber strednej a až potom tetovanie.
Čo na to povedali rodičia, frajer, babka,… ? Mala si z ich strany podporu, či boli proti tomu?
Rodičia boli radi, že som si začala niečo, čo ma naozaj baví aj keď nechceli aby som túto formu umenia vyjadrovala na svojom tele. Časom sa s tým stotožnili, dokonca som na narodky dostala tatérske kreslo a stolíček. Mamina s babkou tiež začali vtipkovať v smere ich budúceho prvého tetovania. Pred mojou druhou babkou sa samozrejme zatajovalo všetko čo sa dalo a ako sa dalo. Keď ale pribudli k tým trom neviditeľným tetovaniam aj potetované nohy a ruky začalo mi to byť jedno a momentálne to už nikto z rodiny nerieši. Po tom čo som dedkovi oznámila, že som začala tetovať, veta „Neboj sa, nájdeš si niečo lepšie.“ sa mi vryla do pamäte 😀 . Teraz ma už každý z mojej rodiny, vrátane frajera, ktorý ma do toho hnal ako prvý, plne podporuje.
Aké boli začiatky? Učila si sa sama, alebo u niekoho?
Začiatky boli naozaj ťažké. Spomínala som, že som nevedela ako a čo nastaviť, dokonca som si nebola istá či som dobre prekreslila návrh. Učila som sa pokus-omyl v domácom prostredí. Nejaké základné veci mi poradila kamarátka Albi, čo tiež už nejaký ten piatok tetuje, ale aj tak to bolo, je a vždy bude o praxi a následne prísť časom na správnu individuálnu techniku(?). Z môjho uhla pohľadu.
Napreduje tvoja kariéra tatérky tak ako si očakávala, že to pôjde? Ide to lepšie, horšie,… ?
Neviem prečo, ale na začiatku som od toho mala obrovské očakávania. Pár krát som panikárila, že mi to nejde a veci vyhodím alebo spálim 😀 , aj keď reakcie okolia boli veľakrát iné. Síce som vždy rada kreslila, ale som ten typ človeka, čo je málokedy spokojný so svojou prácou. Dnes to beriem relatívne pozitívne, pretože teraz a v budúcnosti nebudem mat dosť a budem sa chcieť stále zlepšovať.
Ako hodnotíš celý svoj rozbeh? Spravila by si niečo inak, aby si dosiahla lepší progres? Resp. ak by si mala niečo poradiť ľudom, čo chcú začať tetovať, čo by mali spraviť a čomu by sa mali vyhnúť?
Rozbeh by som nazvala zdĺhavým, nakoľko som sa ako tak roztetovala až v tomto období. O radu už mi pár ľudí písalo. Každopádne začiatky sú veľmi ťažké, netreba to zahadzovať, demotivovať sa, každý raz začínal. Viac k tomu asi nemám čo dodať, nie som ten motivačný typ. 😀
Kde ťa môžeme nájsť pracovať momentálne?
Začínam tetovať v štúdiu Artmental Tattoo v Bratislave, kam ma prichýlil Viktor. Chalanom zo štúdia ďakujem za ochotu, ktorej sa mi doteraz dostalo len u jedného – dvoch ľudí.
Máš nejaký štýl tetovania ktorému sa výhradne venuješ? Či kombinuješ požiadavky zákazníka so svojimi schopnosťami?
Na začiatku si človek nemôže moc vyberať. Ešte donedávna som brala v podstate skoro všetko s tým, že ak to bolo naozaj zlé, skúsila som človeku dohovoriť a nejako to upraviť. Veľa ľudí mi posielalo aj návrhy z internetu, ktoré chceli nejako zmeniť alebo dotvoriť a tak som sa na 90% vyhla veciam, ktoré by ma nebavili.
Akému štýlu tetovania sa chceš venovať do budúcna?
Momentálne sa štýlovo ešte stále hľadám, ale prikláňam sa k tematike príroda a zvieratá ako blackwork, ktorý je skôr o linkách, no nepohrdnem ani tieňmi či iným dotvorením, pokiaľ v tom zanechám kúsok svojho vybraného štýlu. Tejto témy by som sa chcela držať aj naďalej, ale ocením ju aj vo farebnej verzii pri zhode štýlu zo strany mojej aj zákazníka.
Aké máš plány do budúcna? Kde sa vidíš o rok – dva?
Mám ešte čo vylepšovať, rok-dva by mi na to mali snáď bohate stačiť. Momentálne som spokojná akým smerom sa to všetko uberá a ako sa veci za poslednú dobu vyvíjajú a zlepšujú.
Zdroj foto: archív Milky Way
